Prírodné pomery

Územie obce Oľšinkov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, administratívne patrí do Prešovského samosprávne kraja, konkrétne okresu Medzilaborce. Geograficky hraničí s katastrami obce Výrava a Svetlice. Kataster obce má rozlohu 7,65 km2 a stred obce má nadmorskú výšku 443 m n. m. Vzdialenosť tejto obce od okresného mesta Medzilaborce je 15 km a od najbližšej obce Výrava, kde sú poskytované základné služby, 3 km.

Územie katastra obce Oľšinkov sa rozkladá v geomorfologickom celku Laborecká vrchovina (provincia východné Karpaty, oblasť Nízke Beskydy). Povrch je zvlnený, svahovitý, klesá od najvyšších nadmorských výšok na severe územia, v oblasti Slovensko-poľského pohraničia smerom k juhu. Územie je budované flyšovými horninami s prevahou piesčitých a vápnitých ílov a drobových pieskovcov, vyznačujú sa príkrovovo-vrásovou stavbou.

Z klimatického hľadiska možno severnú oblasť Laboreckej vrchoviny začleniť k mierne teplej, veľmi vlhkej oblasti, s priemernými ročnými teplotami 7-8°C, júlovými teplotami 18°C, januárovými -4,6°C a priemerným mesačným úhrnom zrážok 107 mm. Vrcholové partie územia zaraďujeme ku chladnej oblasti. Prvý mrazový deň sa dostavuje už začiatkom októbra (1.-11.10.), posledný na prelome mája a júna (21.5.-11.6.). Výška snehovej pokrývky tu dosahuje v priemere 70-80 cm a trvá 80 – 100 dní. Prevládajúci smer vetrov je S-J alebo V-Z, čo je predispozične určené orientáciou údolia, v ktorom sa obec nachádza, a zároveň smerom orientácie hlavného hrebeňa Laboreckej vrchoviny.

Obec Oľšinkov leží v povodí ľavostranného prítoku (v lokálnom ponímaní Olšinkovka) toku Výrava, ktorý pramení vo svahu s južnou expozíciou severne od obce. Katastrom obce preteká niekoľko ďalších menších tokov, ktoré tečú v hlbokých korytách a väčšinou pramenia na južnom svahu Kyčary.

Tok Olšinkovky v hornej časti obce

Pre túto oblasť sú typické hnedozeme a hnedé lesné pôdy, ktoré sa obrábajú a sú úrodné. Takmer 50% je pôda ílovitohlinitá až hlinitá, aj napriek celkom dobrej úrodnosti, pôdu zaberajú hlavne lúky a pasienky.

Keďže územie čiastočne leží v chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty, vyznačuje sa pestrou druhovou bohatosťou. Lesy sú prevažne bukové, s prímesou duba a javora, pozdĺž potokov rastie jelša, topoľ a vŕba, prirodzené ihličnaté lesy sa v území katastra nenachádzajú.

 

Nielen druhové zloženie stavovcov ale i bezstavovcov naznačuje výnimočnosť tohto územia (žije tu asi 1100 druhov bezstavovcov). K najvýznamnejším bezstavovcov patrí napr. fúzač alpský (Fusalia alpina) a dážďovka svietivá (Eisenia lucens). Z dravých vtákov k významným patria napr. myšiak hôrny (Buteo buteo), orol skalný (Aquila chrysaetos) a haja tmavá (Milvus migrans). Zo stavovcom sú pre túto oblasť typické veľké cicavce napr. rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk obyčajný (Canis lupus), salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), z poľskej strany sa tu niekedy zatúla dokonca aj los mokraďový (Alces alces) a mnoho iných.

Kontakt

RNDr. Alena Gessert, PhD. alena.gessert@gmail.com